História

Historia židovského národa sa podľa tradície začína Abrahámom („otcom národov“). Zdrojom poznatkov o Abrahámovi je Tora (5 kníh Mojžišových), ktorá predstavujú pre Židov základný náboženský, ale aj právny a historický text. Tradične sa autorstvo Tory pripisuje najvýznamnejšiemu židovskému prorokovi a učiteľovi Mojžišovi. Rodokmeň patriarchov od Abraháma a delenie židovského národa na 12 kmeňov je znázornené na str. 3 tohto textu. Podľa niektorých historikov však kontinuálny opis židovských dejín môžeme z hľadiska racionálneho výkladu a nezávislých zdrojov spoľahlivo sledovať až od čias Babylonského zajatia (rok 586 pred o. l.) Dátovanie vzniku a vydania biblických kníh je na str. 5 a 6.

Na str. 2 vidieť rozdelenie židovskej historie na jednotlivé etapy. Babylonské zajatie predstavuje v poradí piatu etapu z celkového počtu pätnástich období predstavujúcich rozpätie takmer triaapol tisícročia. Prvé obdobia židovských dejín (až do rímskeho obdobia) sa z teritoriálneho hľadiska odohrávali prevažne na pôde Izraela. Približne od časov arabskej periody až do polovice 20. storočia sa židovská história viaže prevažne na teritorium Európy.

Na str. 4 sú uvedené charakteristické črty židovských dejín. Strany 8 a 9 sú venované demografii, zachycujú maximá relatívnej početnosti Židov z hľadiska svetovej populácie a súčasný počet Židov vo svete.

Periódy izraelských / židovských dejín

  • Najstaršie dejiny (-17. až -13. st.),
  • Doba sudcov, (-13. st. až - 11. st.)
  • Spojené kráľovstvo (-1020 až -930),
  • Izraelské (-722) a Judské kráľovstvo (-586),
  • Babylonské zajatie (do r. -536),
  • Perzské obdobie (do r. -333),
  • Grécke obdobie (do r. -63),
  • Rímske obdobie (-63 až 313),
  • Byzantská perióda, (313 - 636)
  • Arabská perióda (636 – 1099),
  • Križiacke výpravy (latinské kráľovstvo) (1099 až 1291),
  • Mamelucké panstvo (1291-1516),
  • Osmanská perióda (1516 až 1917),
  • Britské panstvo (1917 až 1948),
  • štát Izrael (od r. 1948).

Tri povstania v rokoch 66, 116 a 135.
Približne do rímskeho obdobia sa dejiny židovského národa odohrávajú na území Izraela (Júdey, Palestíny), alebo Blízkeho Východu.

Arabská perióda (636 – 1099) -> Ťažiskom sa stáva Európa
Kresťanská Európa, migrácia, falošní mesiáši, chasidizmus, reformácia, 18. a 19. st.
Francúzska revolúcia, asimilácia, Haskala, sionizmus, antisemit., Holokaust, súčasnosť

Patriarchovia, hlavy kmeňov

Charakteristické črty židovských dejín

  1. Právna civilizácia a tradícia
  2. Spojenie národného a náboženského (až do 19. st.) (Židia, židia)
  3. Dôraz na vzdelanie
  4. Pnutie medzi duchovnými a svetskými autoritami (profánne vs. nab.)
  5. Triumfy a katastrofy
  6. Asimilačné a transformačné procesy
  7. Obnovovanie tvorivej sily (výnimkou je Holokaust)
  8. Urbánne obyvateľstvo (neplatí to vždy ani úplne)

Triumfy: Značná časť vedeckých, kultúrnych, lekárskych, umeleckých a iných triumfov ľudstva. Obzvlášť výrazne možno dokumentovať v Priebehu posledných dvesto rokov. Známy žart hovorí, že tri hlavné židovské zviatky sú Jom Kipur, Roš Hašana a udeľovanie Nobelových cien.

Katastrofy: Roky -586 a +70 Tischa b´ Av, Krížiacke výpravy, Čierna smrť v 13. st., Vyhnanie zo Španielska 1492, Chmelnického povstanie v 17. st., Holokaust (Shoa) v rokoch 1938 - 45

Biblia – židovský kánon, (24 kníh, Tanach):

Tora:
  1. Berešit
  2. Šemot
  3. Vajikra
  4. Bamidbar
  5. Dvarim
Pentateuch
  1. Genesis
  2. Exodus
  3. Leviticus
  4. Numeri
  5. Deuteronomium
Septuaginta (-3. st.), aramejský targum, Vulgata (+4. st.),
moderné preklady: Martin Luther, angl. kráľ James (1611),
Moses Mendelsohn, Martin Buber a Franz Rosenzweig
Neviim (proroci):
  1. Józue
  2. Sudcov
  3. Prvá a Druhá Samuelova
  4. Prvá a Druhá královská
  5. Izaiáš
  6. Jeremiáš
  7. Ezechiel
  8. Malí proroci: Ozeáš, Joel, Amos, Abdiaš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Ageus, Zachariáš, Malachiáš
Ketuviim (Spisy):
  1. Žalmy
  2. Príslovia
  3. Jób
  4. Veľpieseň
  5. Rút
  6. Žalospev
  7. Kohelet
  8. Ester
  9. Daniel
  10. Ezdráš a Nehemiáš
  11. Prvá a Druhá kronická
Kanonizácia vykonaná v +2. st. Synhedrinom v Jabne

Interkultúrne ovplyvňovanie prostredníctvom Biblie:

Kainovo znamenie, matuzalemská staroba, babylonský zmätok, egyptské mastné hrnce, šalamúnsky rozsudok, trpel ako Jób, prikryť sa figovým listom, stuhli ako Lótova žena, uvideli zlaté teľa, obetný baránok, kolos na hlinených nohách, nielen chlebom je človek živý, moja je pomsta, hovorí Hospodin, zmýšľanie ľudské je zlé od mladosti, ...

Doba vzniku a vydania:

Tora -13. st. -6. st.
Jozue -12. st. -7. st.
Sudcovia -12. st. -7. st.
Rut -7. st. -6. st.
Samuelova -11. st. -7. st.
Kráľovská -7. st. -6. st.
Kronická -4. st.
Izaiáš -8. st. -6. st.
Jeremiáš -7. st. -6. st.
Daniel -6. st. -2. st.

BIBLICKÁ KRITIKA A ANTIKRITIKA
Racionálna kritika Biblie začala už na pôde tradíčného prístupu: Raši, Rašbam (Samuel ben Meier), Nachmanides, Maimonides, David Kimchi... Od B. Spinozu začína kritika odtrhnutá od tradície, objavuje sa aj z kresťanských radov.

19. st. – analýza jazyka, určovanie času. Napr. Pentateuch je pripisovaný štyrom autorom: (P)-autor je kňaz, (D) - deuteronomista, (E) - Elohim a (J) – používa tetragram

Demografia 1 – lokálne extrémy

Demografia: Elia Barnavi udáva štyri lokálne maximá relatívnej židovskej početnosti v priebehu ľudských dejín:
1. v dobe po príchode do Izraela (Józue) 0.6 %
2. za kráľa Dávida 1.7 % ( = 2 mil.)
3. za kráľa Heroda (Veľkého) 1.8 % ( = 4.5 mil.)
4. pred Holokaustom 0.8 % ( = 16.6 mil.)
Stav na začiatku 21. storočia je približne 0.2 % ( = 13 – 14 mil.)
(tendencia rel. početnosti je stály pokles)  
Podľa sčítania ľudu v Rímskej ríši za cisára Claudia v roku +48 žilo na území ríše 6.994 mil. Židov. Paul Johnson cituje číslo 8 mil. Židov v ríši pri celkovom počte 80 mil. obyvateľov, dodáva, že Grékov a Židov bolo približne rovnako veľa.

Demografia 2 – súčasný stav

Podľa Roš Chodeš 1995/6 je na svete 13.9 mil. Židov. Podľa štátov: USA - 5.8 mil., Izrael - 4.4 mil., Rusko – 600 tisíc, Francúzsko – 600 tisíc, Ukrajina – 450 tisíc, Kanada - 360 tisíc, Veľká Británia - 360 tisíc, Argentína - 250 tisíc, Južná Afrika - 114 tisíc, Austrália - 100 tisíc, Brazília - 100 tisíc, Maďarsko 70 – tisíc, Nemecko – 60 tisíc, Uzbekistan - 45, Moldavsko - 40, Mexiko - 40, Belgicko - 35, Taliansko - 31, Bielorusko - 31, Holandsko 30, Švajčiarsko - 19, Španielsko 15, Rumunsko – 15. V Českej aj v Slovenskej republike je asi po 3 až 6 tisíc obyvateľov židovského pôvodu.

Štatistická ročenka ČSR z r. 1930 udávala: Pre celu republiku 360 tisíc, Čechy – 122 tisíc, Slovensko 136 tisíc, Podkarpatská Rus 102 tisíc. To je religiózna deklarácia. Zo 136 tisíc slovenských židov sa národnostne hlásilo k národnosti: židovskej – 71 tisíc, slovenskej - 29 tisíc, maďarskej – 22 tisíc, nemeckej – 9 tisíc, inej – 5 tisíc.

Porovnanie Slovenska a Izraela

Plocha Slovenska je 49 034 km2. Počet obyvateľov asi 5.4 mil. (údaje z konca minulého tisícročia)

Plocha Izraela vrátane palestínskych území (zelená farba mapy) je asi 27 800 km2. Počet obyvateľov asi 5.9 mil.