Purim

Sviatok Purim pripadá na 14. deň mesiaca Adar. Pôvod sviatku je v historických udalostiach opísaných v biblickej knihe Ester.

Stručne môžeme dej knihy zhrnúť takto: Židovské dievča Ester sa stane manželkou perzského kráľa Ahašvera, vládnuceho v rokoch 485 až 465 pred o. l. Esterin tútor, Mordechaj z rodu Benjamín, odhalí a znemožní sprisahanie proti kráľovi Ahašverovi. O nejaký čas neskoršie vymenuje Ahašver za prvého ministra ctižiadostivého poradcu Hamana. Pred Hamanom všetci padajú na kolená, len Mordechaj odmieta vzdať mu túto poctu. Hamanova urazená márnomyseľnosť sa obracia proti celému židovskému národu žijúcemu v perzskej ríši. V zastúpení kráľa nariadi Haman vyvraždenie všetkých Židov v Perzii. Tu zasahuje do diania Ester, ktorá neváha riskovať vlastný život a zachráni Židov pred záhubou. Kráľ si spomenie na Mordechajove zásluhy a vymenuje ho za prvého ministra namiesto Hamana, ktorého stihne zaslúžený trest. Židia, ktorí boli včas informovaní o úkladoch proti ich životom sa zachránia a odrazia nepriateľský útok.

Purim je radostný sviatok, ale predchádza mu jednodenný pôst na 13. Adar, Taanit Ester (Esterin pôst), ktorý je pamiatkou na tri dni pôstu kráľovnej a všetkých Židov v Perzii. Na ďalší deň, 14. Adar boli Židia v celej ríši mimo nebezpečenstva, ale v meste Susy ešte prebiehali boje. Z tohto dôvodu si pripomíname aj 15. Adar, ako Šušan Purim (Purim v meste Susy).

Pomenovanie sviatku je odvodené od slova pur (lós), niekedy sa označuje aj za sviatok lósov. Podľa vtedajších zvyklostí sa losovalo o odev a majetok zabitého nepriateľa. Takýto osud pripravoval Haman aj Židom, ale napokon sa losovalo o jeho majetok.

Knihu Ester čítame v synagógach večer 13. Adara, po skončení pôstu. Počas sviatku Purim je zvykom poriadať detské karnevaly alebo divadelné hry znázorňujúce udalosti knihy Ester.