Roš Hašana

Roš Hašana

Roš Hašana (doslovný preklad: hlava roka) je židovský Nový rok. Pripadá na prvý deň siedmeho mesiaca, teda na prvého Tišri a oslava trvá dva dni. Má niekoľko významov. Otvára rad sviatočných dní, nazývaných Vysoké sviatky a je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského roka, s Jom Kipurom. Jom Kipur (dlhý alebo tiež pôstny deň), o ktorom si pohovoríme neskoršie, pripadá na desiateho tišri. Obdobie medzi týmito dvoma sviatkami je obdobím vnútornej meditácie a duchovnej aktivizácie.

Nový rok je dňom zúčtovania za všetky skutky predchádzajúceho roka. Pripravujeme sa naň už počas posledného mesiaca starého roku, mesiaca Elul. Príprava má aj ritualizovaný charakter (predpísané modlitby, obrady), ktorý však nie je jednotný. Táto príprava nás má vytrhnúť z náboženskej ľahostajnosti a obrátiť naše myslenie k Bohu, ktorého príkazy sme počas minulého roku porušili. Podstatou sviatku je duchovné znovuzrodenie, analogické k novému mesiacu. Tak ako sa mesiac sústavne obnovuje, obnovuje aj židovský národ svoju duchovnú vitalitu. Nový rok nie je oslavou hlučnou alebo dokonca spojenou s požívaním alkoholických nápojov. Je to ponorenie sa do seba, meditácia, sebaskúmanie.

Podľa tradície Boh rozhoduje na Roš Hašana o osude každého človeka v nadchádzajúcom roku a skúma jeho minulé činy, Človek má určený osud, ale nie plne determinovaný. Má teda aj slobodnú vôľu a môže svoj osud ovplyvňovať a meniť. K tomu slúži poznanie vlastných chýb a následné úprimné pokánie, vedúce k zmiereniu sa s Hospodinom.

Sviatok Roš Hašana je spomínaný v Talmude ako výročný deň stvorenia sveta, presnejšie povedané, ako výročie šiesteho dňa stvorenia sveta. V tento deň urobil prvý človek, Adam, svoje prvé kroky a my všetci robíme v tento deň prvé kroky budúceho života. Na prvého Tišri pripadá aj deň narodenia Izáka, deň jeho obetovania a deň Samuelových narodenín.

Nový rok je teda aj spomienkou na začiatok bytia, ale súčasne deň, na ktorý sa viaže nádej do budúcnosti, že príde mesiášska ríša pokoja a harmónie. Preto poukazuje Nový rok na najvzdialenejší obzor židovstva a jeho nádeje. Zároveň je to deň zodpovednosti pred Bohom. Každý je zodpovedný za seba, ale všetci spolu za Izrael a Izrael za celý svet. Niekedy sa hovorí, že Boh, svet a Izrael sú tri stĺpy, na ktorých spočíva židovský nový rok.

Sviatky pokánia, ako sa spolu označujú Roš Hašana a Jom Kipur, sú čisto religiózne sviatky. Všetky ostatné sviatky židovského kalendára majú väzbu na historické, alebo prírodno-poľnohospodárske udalosti.

Na Nový rok si pripomíname základné idey tohto sviatku aj v synagóge, v modlitbe musaf. V jej troch častiach sú zakomponované tri základné myšlienky: prvá časť, malchkijat (panstvo), oslavuje Hospodina ako Stvoriteľa a Vládcu sveta, v druhej časti, zichronot (spomienky), Ho oslavujeme ako spravodlivého, ale milosrdného Sudcu a v poslednej časti, šofarot (hučanie šofaru), si pripomíname zjavenie na Sinaji, ktoré nám pripomína Tóru a prebúdza nás z náboženskej ľahostajnosti.

Stručné zhrnutie troch ideí z predošlého odseku je: Boh, ktorý riadi svet, Boh Sudca a Boh Vykupiteľ. 

Typickým prvkom novoročných obradov v synagóge je trúbenie na šofar, pripomínajúce hrmenie počas zjavenia na hore Sinaj. Šofar nás burcuje a napomína. (Šofar je hudobný nástroj vyrobený z rohu barana a preparovaný teplom.)

Mimo synagógy, na brehu rieky alebo potoka, sa modlí tiež modlitba tašlich, spája sa s odhadzovaním omrviniek do rieky, čo symbolizuje odplavenie hriechov tečúcou vodou.

Je zaujímavé, že mesiac Tišri, v ktorom začína nový rok, je siedmy a nie prvý v poradí. Súvisí to s príkazom, ktorý dal Hospodin našim predkom po odchode z otroctva v Egypte: „A začnete počítať mesiace!“ Teda prvý mesiac je Nisan, v ktorom sa uskutočnil odchod z Egypta, ale začiatok roka je prvý deň siedmeho mesiaca.

Na Nový rok si vzájomne blahoželáme slovami „Lešana tova tikatevu“, prípadne posielame karty s týmto želaním. Ľudovým zvykom je jedenie jabĺk s medom, v niektorých krajinách sa jedia ryby (rybia hlava symbolizuje hlavu roka).