Tiša Be Av

Tiša Be Av

Sú to tri dni, ktoré sú spomienkou na tragické udalosti zničenia dvoch chrámov v Jeruzaleme.
Prvý chrám postavil kráľ Šalamún, syn Dávidov. Tento chrám zničili vojská Nabuchodonozora, babylonského panovníka, ktorý vládol v rokoch 605 až 562 pred o. l. Po zničení chrámu a dobytí krajiny nasledovala deportácia židovského obyvateľstva do Babylonu. Babylonská ríša bola zničená roku 539 pred o. l. Peržanmi. Perzský kráľ Kýros (Cýrus) vydal pre Židov oslobodzovací dekrét, na základe ktorého sa Židia vrátili roku 539 pred o. l. do vlasti a začali stavať druhý chrám na pôvodnom mieste.

Druhý chrám je niekedy označovaný ako Herodesov chrám, pretože Herodes dal tento chrám obnoviť a rozšíril jeho nádvorie. Druhý chrám zničili vojská rímskeho vojvodcu a neskoršieho cisára Tita v roku 70 o. l.Zničenie oboch chrámov je oddelené časovým rozpätím 656 rokov, ale udialo sa v ten istý deň židovského kalendára, a to deviateho dňa mesiaca av. Zničeniu oboch chrámov predchádzal v prvom aj druhom prípade prielom do hradieb Jeruzalema. Vytvorenie prielomu pripadá opäť na ten istý dátum židovského kalendára, a to na 17. tamuz.

Tretím spomienkovým dňom je 10. tevet. V tento deň začalo obliehanie Jeruzalema, ale vzťahuje sa len na prvé, Nabuchodonozorove obliehanie.Tradícia opisuje 9. av (Tiša Beav) ako nešťastný deň, ktorý prináša židovskému národu rôzne pohromy, je to napríklad deň porážky Bar Kochbovho povstania (roku 135), deň vyhnania Židov zo Španielska (roku 1492), ale aj začiatok 1. svetovej vojny (roku 1914). Talmud však tvrdí, že 9. av bol smutným dňom už dávno pred zničením prvého chrámu. V Tóre opísanú príhodu o návrate vyzvedačov zo zasľúbenej krajiny a o ich hrôzostrašnom líčení toho, čo videli, komentuje Talmud ako udalosť, ktorá pripadla na 9. av.

Na spomienkové dni, hlavne na 9. av, sa viaže veľa zvykov a tradícií, a to napriek tomu, že v súčasnej podobe je tento deň pripomínaný ani nie 2000 rokov a je náhradou starších pôstnych dní. Predpísaný je pôst, ale nie taký prísny ako na Jom Kipur. Zakazuje sa nosenie koženej obuvi, väčšie umývanie (okrem rúk a tváre) a zakázané je aj štúdium Talmudu a Tóry, pretože toto štúdium je považované za pôžitok. Odporúča sa návšteva cintorínov, pričom sa uvádza, že nie je podstatné, či ide o židovské alebo iné cintoríny. Po zotmení sa nezapaľuje žiadne prebytočné svetlo. V domácnostiach aj v synagógach sa počas smútočných dní nepoužívajú bežné stoličky, ale sedí sa na zemi alebo na malých stolčekoch (šamlíkoch). Služba v synagóge je tiež výrazne poznamenaná spomienkou na smútočné dni, modlia sa kajúcne modlitby a číta sa plač Jeremiášov, ktorý sa vzťahuje na zničenie prvého chrámu. Kuriózne pôsobil zvyk na 9. av nikoho nezdraviť, ale pozdrav tých, ktorí o zvyku nevedeli, opätovať.

Smútočné dni si do istej miery pripomíname po celý rok. V Talmude je napísané, že od zničenia chrámu nie je už nebo také modré a láska taká sladká ako prv. Ak niekto stavia nový dom, nechá nad vchodom nenatreté miesto, ak sa koná svadba, úmyselne sa na nej rozbije nejaká cenná nádoba. Má to pripomínať zničenie chrámov. Ak niekto veľmi vzdychá bez zjavného dôvodu, pýtame sa ho: „Vzdycháš nad zničením chrámu?“