UŽ AJ BRATISLAVA MÁ PAMÄTNÚ TABUĽU NA STANICI

UŽ AJ BRATISLAVA MÁ PAMÄTNÚ TABUĽU NA STANICI

Detské obete nacistického antisemitizmu majú od minulého týždňa svoj pamätník na bratislavskej Hlavnej stanici. Na jednom z miest, odkiaľ počas druhej svetovej vojny vychádzali vlaky smrti smerujúce do koncentračného tábora, odhalili Pamätnú tabuľu deportovaným židovským deťom.

Symbol pripomínajúci túto tragédiu a zároveň upozorňujúci na nebezpečenstvo, ktoré k podobným zverstvám môže viesť, vyšiel z iniciatívy Spoločnosti kresťanov a Židov na Slovensku. "Je to pamiatka nielen na tie deti, ktoré sa z lágra nevrátili. Je to upozornenie, že tu dnes nemôžu byť nielen oni, ale ani ich deti, vnuci a pravnuci, ktoré mohli mať, nebyť deportácie," uviedla pri pamätnej tabuli emeritná prezidentka Spoločnosti kresťanov a Židov na Slovensku Štefánia Sališová.

Pohnutým hlasom sa čestný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) Pavel Traubner pred pamätnou tabuľou vyznal, že medzi deportovanými boli mnohí jeho rovesníci. "V rokoch po vojne som sa často budil na výčitky svedomia, že ja som prežil, že som mal väčšie šťastie ako oni," priznal Traubner. Odhalenie pamätnej tabule pripomínajúcej tragédiu vníma aj ako mobilizujúci prvok. "Chcel by som vyzvať, aby sme všetci, ktorí sme demokratického myslenia, bojovali za to, aby sa už nikdy takéto tabule nemuseli odhaľovať, aby žiadny človek, bez ohľadu na jeho rasovú alebo náboženskú príslušnosť či farbu pokožky, nemusel nastúpiť do dobytčieho vagóna a skončiť tam, kde je napísané Arbeit macht frei s odporučením Návrat nežiaduci," zdôraznil Traubner.

Jeho slová podporil i Martin Bútora, ktorý zhromaždenie pozdravil v mene prezidenta SR Andreja Kisku. "Odhalenie takejto tabule sa netýka iba tragickej udalosti v histórii, ale aj toho, čo sa deje v súčasnosti a vzťahuje sa k našej budúcnosti a k tomu, v akej krajine chceme žiť," povedal Bútora.

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová poukázala na to, že dnešná pietna spomienka pripomína, že ochrana práv ľudí nebola v našich novodobých dejinách samozrejmosťou. "Získanú bolestnú skúsenosť sme povinní odovzdávať ďalším generáciám, aby sa stali ľuďmi schopnými sa z tejto skúsenosti poučiť a múdrymi pri rozhodovaní v životných situáciách, v ktorých sa ocitnú," uviedla.

K pamätnej tabuli zavraždených židovských detí v nacistickom koncentračnom tábore položili pietne vence aj podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár (Most-Híd), ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd), ako aj predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová.

Deportácie Židov zo Slovenska v roku 1942 boli uskutočňované na základe Židovského kódexu zo dňa 9. septembra 1941. V prvej fáze deportácií vznikli koncentračné strediská na Patrónke v Bratislave, Žiline, Poprade, Seredi a Novákoch, odkiaľ boli vypravené vlakové súpravy s deportovanými. V dňoch 20. a 21. marca 1942 sa začalo so zhromažďovaním mladých dievčat, ktoré mali odchádzať na údajné práce do Poľska. V prvých štyroch transportoch odišlo 3670 dievčat, v ďalších vlakoch odišli mladí chlapci od 16 rokov a od júla slovenské úrady začali odvážať celé rodiny vrátane malých detí a starcov.

msz