VYMYSLEL JAZYK, KTORÝ MAL SPOJIŤ SVET

VYMYSLEL JAZYK, KTORÝ MAL SPOJIŤ SVET

Od smrti poľského lekára, filológa a tvorcu esperanta Ludwika Lejzera Zamenhofa (esperantsky známy ako Ludoviko Lazaro) uplynie v piatok 14. apríla sto rokov. Budúci tvorca esperanta - umelého jazyka, ktorý je neutrálnym komunikačným nástrojom, sa narodil 15. decembra 1859 v židovskej rodine v poľskom meste Bialystok, ktoré v tom čase bolo súčasťou cárskeho Ruska.

S cudzími jazykmi sa stretával od detstva. Jeho otec Marko Zamenhof bol učiteľom francúzštiny a nemčiny. Okrem týchto jazykov ovládal Ludwik Zamenhof ešte poľštinu, ruštinu a samozrejme židovský jazyk jidiš. Tým, že vyrastal vo viacjazyčnom prostredí, sa často stretával aj s konfliktami medzi Poliakmi, Nemcami, Rusmi či Židmi. Uvedomil si, že nedorozumenia sú dôsledkom aj jazykových bariér. Aj preto už počas gymnaziálneho štúdia v ňom dozrievala myšlienka vytvorenia univerzálneho jazyka, ktorým by si dokázali ľudia lepšie porozumieť.

Aj napriek záujmu o filológiu odišiel na prianie otca študovať medicínu do ruskej Moskvy. Po zavraždení ruského cára Alexandra II. v roku 1881 odišiel do poľskej Varšavy, kde si dokončil medicínske vzdelanie. Popri štúdiu medecíny sa usilovne venoval jazykom a rozvíjal svoju predstavu univerzálneho medzinárodného jazyka. Okrem spomínaných jazykov, s ktorými sa stretával od detstva, sa počas svojho života naučil na rôznych úrovniach ďalších osem jazykov, medzi nimi napríklad angličtinu, hebrejčinu, španielčinu či taliančinu.

Vďaka finančnej pomoci svojho budúceho svokra vydal 26. júla 1887 prvú učebnicu esperanta pod pseudonymom Doktoro Esperanto. Učebnica s názvom "Lingvo internacia. Antauparolo kaj plena lernolibro" obsahovala predhovor, 16 gramatických pravidiel, cvičebnicu, univerzálny slovník s 917 kmeňmi a niekoľko básní. Táto prvá učebnica sa medzi priaznivcami esperanta často nazýva aj Unua libro (Prvá kniha). Podľa jeho pseudonymu Doktoro Esperanto získal nový jazyk neskôr pomenovanie.

Zamenhof sa po vydaní učebnice zriekol akýchkoľvek autorských práv. Nechcel byť považovaný za tvorcu nového jazyka, ale len za iniciátora. Aj napriek tomu sa až do smrti venoval rozvoju esperanta. Predovšetkým chcel, aby v novom jazyku vznikala aj umelecká literatúra. Esperanto má jednoduchú gramatiku bez výnimiek a priemerne nadaný človek sa ním naučí hovoriť a čítať za šesť mesiacov. Jazyk je založený na báze novorománskych jazykov - 87 percent jeho slov je spoločných s románskym jazykom a 13 percent s jazykom germánskym. Slovosled je voľný a blízky vetnej skladbe slovanských jazykov.

Na Slovensku vyšla prvá učebnica esperanta v roku 1907. Zostavil ju lekár Albert Škarvan v spolupráci s ruskými esperantistami. Viackrát bol Ludwik Lejzer Zamenhof nominovaný na Nobelovu cenu za mier, ale ocenenie nezískal. Zomrel 14. apríla 1917 vo Varšave vo veku 57 rokov. Deň výročia jeho narodenia (15. december) si pripomínajú esperantisti ako Deň Zamenhofa, známy aj ako Svetový deň esperanta.

msz